Test Ford Mondeo 1.6 EcoBoost: Pán Benzín

Ford Mondeo tretej generácie sa už stihol dopracovať do štádia, kedy málokoho niečím prekvapí, či už príjemne alebo nepríjemne. Ani nedávny facelift nepriniesol nič extra dramatické, teda navonok.... Najzaujímavejšie zmeny sa totiž odohrávali ani nie tak na povrchu, ale pod povrchom.

Ford Mondeo tretej generácie po facelifte

Obohatenie ponuky pohonných agregátov o nový malý benzínový turbomotor patrí rozhodne k tomu najpodstatnejšiemu, čo si Ford strednej triedy zapísal na posledné stránky svojho denníka. Aký je nový priamovstrekový prepĺňaný benzínový motor je 1.6 EcoBoost a ako zapadá do celkového kontextu modelu, sme zisťovali v teste päťdverového liftbacku.

Veľká stredná trieda

Mondeo má v strednej triede veľké ambície. A čím ďalej tým väčšie. Platí to už pri pohľade na jeho najzákladnejšie exteriérové rozmery. Tie v priebehu generácií rástli až narástli na niečo, čo už atakuje vyššiu strednú triedu. Nečudo: Ford v nej aktuálne nemá ani európske ani globálne obsadenie, a tak nechal Mondeo zámerne napuchnúť až mierne cez pomyselnú segmentovú hranicu.

To znamená, že ak hľadáte v strednej triede niečo ozaj veľkoryso priestranné, Mondeo je tá správna voľba. Jediný parameter, v ktorom sa testovaný liftback neodrazil od priemeru, je miesto nad hlavou vzadu. Tam je dotykový limit strechy stanovený na výšku postavy približne 185 cm, našťastie je ale pred kolenami dosť miesta na kompenzáciu miernym zosunutím dopredu.

Platí to aj pre batožinový priestor. Zadné partie liftbacku ani po facelifte a modernizácii nedosiahli dizajnovú eleganciu sedanu a harmóniu kombíka. Praktickému prínosu otvárajúcich sa batožinových dverí aj so sklom až po strechu ale snáď ani netreba robiť reklamu.

Mondeo patrí k najpriestrannejším vo svojej triede a vo verzii liftback má aj výborne prístupný kufor

Pri facelifte sa európska centrála Fordu pohrala s objektívnou aj subjektívne vnímanou kvalitou v kabíne. Materiály sú ozaj o čosi hodnotnejšie, nielen na pohľad, ale aj na dotyk. Sme ale zvedaví, kedy sa modrý ovál prestane hrať na originalitu za každú cenu a vzdá sa niektorých svojich značkových ergonomických neduhov. Napríklad čudnej „logiky“ ovládania stieračov či nutnosti loviť základné funkcie (napr. ESP) z hĺbky menu palubného počítača.

Komfortná dimenzia tvrdosti

Mondeo je výraznou osobnosťou aj po stránke kvalít podvozka a jazdných vlastností. Medzigeneračne sa v tomto smere neodohrávali série revolúcií, skôr sa evolučne vylepšovalo to, čo bolo už v základe dobré. Až sme v súčasnosti, ktorá znesie už len málo kritiky.

Charakteristikou, ktorá ovplyvňuje nielen vnútorný priestor, ale aj jazdné vlastnosti, je rázvor. Mondeo v strednej triede len ťažko nachádza touto svojou mierou konkurenta. V praxi to znamená, že sa síce nebude extra mrštne prepletať uličkami Monte Carla, o to lepšie a stabilnejšie vám ale sadne do rýchlych tiahlych oblúkov diaľníc na predhorí Álp.

V celkovom rezultáte ale patrí Mondeo k najlepšie jazdiacim modelom strednej triedy. A najnovšie si za to pýta opäť o čosi menšiu daň v oblasti komfortu. Pri facelifte sa podarilo opäť o niečo stíšiť podvozok. Popracovať by sme odporúčali každopádne ešte na nárazoch kolies na nerovnosti, prenášajúcich sa do mierneho dunenia kabíny. Pocitovo však patrí pruženie aktuálneho Mondea aj tak k tomu „najkomfortnejšiemu z tvrdého“.

Riadenie je presné, spätná väzba na dnešné pomery veľmi dobrá

Mondeo zatiaľ nepodľahlo móde elektrifikácie posilňovačov riadenia. Jeho objemovo variabilná, ale predsa len hydraulika, je dobre dimenzovaná, miera posilňovacieho účinku akurátna. Ale hlavne: pomerne presne viete, čo vám robia kolesá a toto vymierajúce pozitívum ocenia hlavne menej skúsení vodiči.

Búrka po tichu

A konečne sme pri jadre veci a ťažisku tohto testu. Pohľad do ponuky benzínových motorov európskych Fordov v uplynulých pár rokoch začal robiť priaznivcom značky trochu vrások na tvári. Staré dobré atmosférické benzínové agregáty Zetec SE pri rýchlom prezbrojovaní konkurencie prestávali byť dobré a začali byť už len staré. Ako však Ford potvrdzuje aj novou pohonnou ponukou Mondea, bolo to v podstate len ticho pred búrkou.

Downsizing je trend, ktorý výrazne spolarizoval motoristickú obec. Aj v diskusiách k našim článkom, ako sme si všimli, sa radi naťahujete, či tie malé turbá sú lepšie ako tie veľké atmosféry alebo nie. Olej do tohto ohňa rozhodne prileje aj Ford svojím najnovším pohonným príspevkom, ktorým je 1,6-litrový štvorvalec s priamym vstrekovaním benzínu, prepĺňaním výfukovým turbodúchadlom a presným označením EcoBoost SCTi.

Výkon 160 koní (118 kW) na poldruhatonové auto segmentu D nevyzerá byť na papieri veľa. Krútiaci moment 240 Nm už od 1600 otáčok ale sľubuje slušnú kompenzáciu. A sľub aj plní. Zo zrýchlenia a pružnosti agregátu absolútne nemáte pocit, že to je maličká jednašestka. Dynamika nie je síce vyslovene športová, k dispozícii máte ale pružnosť, ktorú oceníte pri predbiehaní. A ťah, ktorý nespôsobí astmatický záchvat pri prvom tiahlom stúpaní, ako to hrozí pri podobne výkonnom atmosférickom benzínovom agregáte.

Kultúra chodu motora je prvotriedna, s výnimkou voľnobehu, kedy jemne duní a vibruje

Pri benzínovom výkone 160 koní v takto veľkom a ťažkom auta by ste to možno ani nečakali, ale motor má dokonca celkom dosť ťahu odspodu aj na to, aby preveril kvality predného pohonu. A tie sú teda ozaj chvályhodné: trakčná kontrola sa od roboty nepretrhne a museli by ste ľudskú tvár vodiča vymeniť za bravčovú, aby ste predné plášte zodrali oveľa rýchlejšie než zadné.

Turbodiesel s výkonom 147 kW/200 k a krútiacim momentom 420 Nm, ktorý je vrcholom pohonnej ponuky, už možno atakuje v kombinácii s pohonom prednej nápravy hranice fyziky a zdravého rozumu. Pri benzínovej jednašestke, a to aj takto príjemne dynamickej, vám ale pridaný záber zadných kolies v podstate vôbec chýbať nebude.

Opäť nižšia daň

Dobré zvesti pokračujú aj pri pohľade na palivomer a palubný počítač. Pri ťahavosti motora si konštruktéri pokojne mohli dovoliť dlhé sprevodovanie šestky, ktorá na diaľnici pri 130 km/h drží otáčky na ozaj len veľmi mierne „nadnaftových“ 2800, namiesto bežnej benzínovej hodnoty niekde medzi troma a štyrmi tisíckami. Výsledkom je príjemne nízky konzum rovných 7 litrov. A to pri objeme nádrže 70 litrov znamená dojazd rovných 1000 kilometrov. Klobúk dolu.

Spomaľovanie prinesie ďalšie zníženie spotreby: pri 110 km/h je to na šiestom prevode už len 2300 otáčok a cca 5,7 l/100 km. No a  ustálená jazda deväťdesiatkovými okreskami dokáže reálne stlačiť spotrebu až k rozprávkovej hranici okolo piatich litrov. Ale opakujeme a zdôrazňujeme: ustálená a s veľmi ľahko nohou na plyne.

A sme opäť pri už pomerne dosť obohratej pesničke: na downsizovaný motor musíte po dobrom a potom je aj on dobrý k vám. A naopak. Testovaný 1.6 EcoBoost pod kapotou Mondea nám to najlepšie predviedol v meste. Štýl „plyn-brzda“ znamenal hodnoty okolo 12-13 litrov, autoškolácke prekážanie v premávke však dokázalo zraziť hodnoty až takmer na polovicu, čiže hlboko pod výrobcov prísľub mestského konzumu.

Keď sme ustálili štýl mestského jazdenia na mierne nadpriemernom s občasným predbiehaním tempa zvyšku premávky, dostali sme sa k uspokojivej hodnote presne liter nad papierovou, čiže 9,2 l/100 km. No a keby sme ešte o niečo pozornejšie počúvali rady palubného systému, ktorý nám za eko-štýl jazdy dával dobré body v podobe kvietkov, údaj výrobcu by sme bez väčšej námahy dosiahli aj podliezli.

Jeden lupienok z piatich za radenie a rýchlosť, plných päť za predvídanie. To bolo ekologické ocenenie našej testovacej jazdy, pri prekročení spotreby výrobcu ani nie o liter

Testovacie finálne spotreby 7,3 l/100 km hodnotíme ako veľmi dobré. Podobne výkonné nafťáky v strednej triede síce dokážu za ešte menej. Ak máte ale priority stanovené jasne na benzín, už za to nemusíte platiť takú vysokú daň ako kedysi. Vďaka motorom ako je aj nový 1.6 EcoBoost. Pravda, s nutnou dávkou rozumného správania, aby sa nezabudlo....

Špekuluješ? Zaplatíš!

Pri cenovej politike Fordu v našich končinách platí, že nešpekulovať znamená ušetriť. Dokladuje to aj Mondeo. Dešifrujme: ak si zvolíte akčnú verziu X, síce máte obmedzený výber motorizácií a prakticky žiadne možnosti individualizácie, ale cena ozaj stojí za to. A naopak: ak si chcete auto vyskladať podľa svojich predstáv, pripravte sa, že to poriadne otrasie vaším oslíkom.

K výbave X si síce nič nedokúpite, chudobná však nie je. Napríklad klimatizácia je od základu dvojzónová automatická

Konkretizujme. Z celkovo piatich motorov benzínových a štyroch naftových, ktoré má dnes Mondeo v štandardnom cenníku, sa do ponuky X dostal jeden jediný benzínový agregát. A aké prekvapenie: je to práve nami testovaný 1.6 EcoBoost. Alternatívou k nemu sú tri dvojlitrové naftové motory (chýba najslabší 1.6 TDCi).

Pokiaľ ide o individualizáciu, tento termín je v súvislosti s výbavou X vari až sarkazmom, keďže „na výber“ z príplatkových prvkov máte len metalízu za 650 eur ako alternatívu namiesto základného laku za 260 eur. Ten je v podstate povinným prvkom, takže si ho môžete automaticky dopočítať ku každej cene modelu vo verzii X.

A sme konečne pri celkových cenách. Nami testované Mondeo v „akčnej“ výbave Trend X vám dodajú za 21 220 eur – v súčte so spomenutou príplatkovou metalízou dostávame tretí riadok vyššie uvedenej tabuľky. V štandardnom cenníku sa k tejto sume ani len nepriblížite, a to ani pri najlacnejšom sedane s najslabším motorom 1.6 Ti-VCT (88 kW/120 k), ktorý stojí 22 230 eur – to je prvá z uvedených cien v našej tabuľke.

No a keby ste trvali na drahšom liftbacku s motorom 1.6 EcoBoost ako na základe pre prikupovanie príplatkovej výbavy podľa vášho gusta, začínali by ste až na sume 25 080 eur – to je tá stredná tabuľková cena. Úprimne: neprešla vás pri pohľade na čísla v predošlých riadoch chuť „individualizovať“? Dobrá správa na záver: verzie X sú síce akčné, k dispozícii sú ale dlhodobo a pomerne stabilne, keďže výrobca vcelku spoľahlivo stíha dopĺňať ich skladové zásoby.

Pokračovanie v ďalšej kapitole