Test Mercedes ML 350 BlueTec: Moje auto, môj hrad

Prvý emkový Mercedes postavil na hlavu segment stredne veľkých SUV. A to dokonca aj za veľkou mlákou, kde majú na význam tejto trojpísmenovej skratky dosť odlišný názor. Ultimatívny pôvodom vojenský terénny bojovník menom Mercedes G tak dostal svojho podstatne civilnejšieho súrodenca. To sa písal rok 1997. V roku 2005 nasledovala druhá generácia. Vlani malo premiéru číslo tri, ktoré sa aktuálne rozbieha na svetové trhy.

Mercedes-Benz triedy M tretej generácie

Pre prvý redakčný test sme zvolili naftovú motorizáciu s označením ML 350 BlueTec, teda aktuálne najsilnejší diesel pod kapotou tretieho „emka“. Predtým, než rozoberieme naše skúsenosti s týmto konkrétnym modelom, vám ponúkame jeho teoretický tabuľkový súboj s jedným z možných konkurentov.

Obliny, hrany a milimetre

Tá časť mercedesofilného publika, ktorá čakala medzi druhou a treťou generáciou rovnako výraznú dizajnovú zmenu ako medzi jednotkou a dvojkou, bola pri príchode aktuálneho modelu isto sklamaná. Dvojka oproti jednotke výrazne zhranatela a aj rozmerové nárasty sa pohybovali rádovo v desiatkach či dokonca stovkách milimetrov: napríklad dĺžka sa natiahla až o 142 mm.

Najväčší rozmerový rozdiel medzi dvojkou a trojkou má hodnotu len +24 milimetrov a týka sa celkovej dĺžky. Šírka sa zväčšila o 16 mm a výška poklesla o 19 mm. Rázvor sa natiahol o nepodstatných 5 mm, kým od prvej k druhej generácii ho predlžovali až o 95 mm.

Aj v rámci zachovania podobných rozmerov dnes dokážu dizajnéri čarovať. Pri novom Mercedese M však nechceli. Alebo skôr nemuseli: hlavné črty dizajnu druhej generácie sa vydarili tak nadčasovo, že stačilo iba ich evolučné prekreslenie. Asi najvýraznejšiu zmenu vnímane na zadných partiách, ktoré teraz pôsobia podstatne robustnejšie, rozložitejšie a širšie. Okrem iného aj vďaka úplne novému vzhľadu svetiel, ktoré sú oproti takmer „štvorcovým“ v druhej generácii usporiadané jednoznačne horizontálne a obdĺžnikovito roztiahnuté do šírky.

Asi málokoho bude rušiť, že aj tretia generácia si zachovala originálne maskované zadné stĺpiky, resp. navonok jednoliatu sklenenú plochu zadných bočných okien s oknom na veku batožinového priestoru. Posúdenie zmien na prednej časti, ktorá je nižšia, širšia, s menej agresívnymi hranami svetiel, bude zrejme otvorenejšou záležitosťou a ponechávame ju na individuálny vkus.

M nie je MPV

Mercedes M tretej generácie si nerobí ambície byť luxusným terénnym mikrobusom. A ani nemusí: od toho má svojho podstatne dlhšieho súrodenca triedy GL. Rezerva priestoru vytvorená druhou generáciou triedy M bola našťastie už dosť veľká, preto ani v tretej nehrozia klaustrofobické pocity.

Rázvor vyše 2,9 metra sa síce trochu stráca v robustnom a poctivom obstavaní interiéru a masívnych sedadlách, kolená, ramená ani hlavy však nebudú trpieť. Pri posadení sa 185 cm vysokého pasažiera za rovnako urasteného vodiča ostávalo pred kolenami zhruba 5 cm miesta, pri namierení kolien na priehlbiny v operadle predného sedadla dokonca ešte asi o 3-4 cm viac.

Vpredu je miesta viac než dosť, kolenám vysokých pasažierov vzadu pomôžu priehlbiny v predných operadlách, miesta je tu celkovo dosť

Batožinový priestor disponuje priam jaskynným objemom, tak základným 690 ako aj celkovým 2010 litrov. S jeho variabilitou už to taká sláva nie je. Chválime síce dokonalo rovnú podlahu, ktorá vznikne po sklopení asymetricky deleného zadného operadla. Zároveň ale trochu nechápavo krútime hlavou nad nutnosťou vyklopiť zadné sedáky k predným operadlám, aby zadné operadlá mohli padnúť celkom dolu. Berieme možnú námietku, že M nie je MPV, dnes už ale dokážu vyčarovať rovinu bez vyklápania sedákov aj podaktoré rodinné kompakty za tretinu ceny.

Od mínusov zase k plusom, a to poriadne veľkým, pokiaľ chceme posudzovať odkladacie možnosti. Do každých jedných dverí v pohode uložíte poldruhalitrovú PET fľašu, ďalšie dve vám bezpečne udržia priehradky v prednej časti stredového tunela (!). Na tom sa okrem slušne objemnej skrinky v stredovej lakťovej opierke nachádzajú ďalšie dva menšie priečinky. A mohli by sme pokračovať.... skrátka: s ohľadom na to, že M nie je MPV, ozaj klobúk dolu.

Ergonómia, Komfort, Kvalita – s veľkými písmenami

V interiéri oceňujeme aj odvahu dizajnérov pridať viac oblejších a vlnivejších tvarov. V celkovom kontexte robustného a (na pomery triedy SUV) terénne zdatného automobilu vôbec nepôsobia rušivo, práve naopak. Podstatne harmonickejšie teraz vyzerá kombinácia vlnoviek horizontálne členiacich palubnú dosku s hranami, ktoré tu ešte zostali. Vďaka tomu sme veľmi radi zabudli na okrúhle výduchy vetrania nad stredovou konzolou, ktoré v kombinácii s prísne hranatým dizajnom palubnej dosky a stredovej konzoly predošlej generácie pôsobili ako päsť na oko.

Kvalita dielenského spracovania interiéru je opäť na veľmi dobrej úrovni. Mercedes však sľuboval pre nové emko viac luxusu a exkluzivity pri voľbe materiálov. Pri nami testovanom aute dodržal sľub okrem iného obkladmi z topoľového dreva v lesklej tmavej grafitovej povrchovej úprave.

Interiér je kvalitný, elegantný a luxusný. Napríklad aj vďaka tmavo grafitovým obkladom z topoľového dreva

Po ergonomickej stránke nové emko úspešne rieši niektoré menšie neduhy iných modelov. Ovládač systému Comand je lepšie po ruke než napríklad v triede C. Dobre na dosah sú aj blízko neho umiestnené samostatné ovládače jazdných režimov a funkcií podvozka na spoločnej rovine so stredovou lakťovou opierkou.

Aktuálna trieda M je našťastie jedným z tých Mercedesov, ktoré už sa vzdali typickej multifunkčnej megapáky vľavo pod volantom a nad ním umiestnenej tenučkej tyčinky ovládajúcej tempomat. Tu sú páčky v tom „správnom“ poradí a aj rozumnej veľkosti. Miesto vpravo pod volantom zaujíma tak ako už aj v druhej generácii elektronický volič automatickej prevodovky. A ako už sme spomenuli, uvoľnené miesto na stredovom tuneli konštruktéri využili veľmi rozumne.

Táto klasickejšia konfigurácia páčok vľavo pod volantom nám vyhovuje viac, než typický mercedesácky budzogáň z iných modelov

Rozumnou zmenou bolo aj nové umiestnenie centrálneho displeja. Ten sa z pozície pod výduchmi pri generačnej výmene dostal na vyššie a podstatne lepšie viditeľné miesto priamo medzi ne. Lepšie sa nám pracovalo aj s novým usporiadaním tlačidiel ovládania multimediálneho systému. Na samotný ovládací systém Comand si ale ešte stále iba zvykáme. A trvá nám to dlhšie než pri konkurenčnom BMW iDrive aj pri Audi MMI, hlavne pokiaľ ide o „logiku“ a intuitívnosť ovládania navigácie...

Výborný dojem sme mali počas testu zo sedadiel. Teda presnejšie povedané z tých predných. Sú dosť výrazne profilované do ostrejších zákrut a zároveň dostatočne komfortné aj na veľmi dlhé cesty. Štvorsmerovo regulovateľná elektricky ovládaná bedrová opierka, vyhrievanie, ventilácia a pamäť sú výbornými bonusmi k veľmi dobrému základu. Vzadu sú sedadlá dimenzované o niečo skromnejšie, stále však celkom slušne, aj na dlhšie cesty.

Pokračovanie v ďalšej kapitole