Príbeh o drahých policajných radaroch

Hladinu verejnej mienky nedávno rozvírili informácie o kúpe dvoch radarových vozidiel Škoda Fabia za vyše 144 000 eur. Ak odhliadneme od balistickej ochrany jednej z nich, najväčšou položkou bol radar, ktorého cena štvornásobne prekročila kúpnu cenu samotného auta. Kým vozidlo vo výbave Ambiente stálo 10 066 eur, radar Multaradar CD s montážou vyšiel na 47 544 eur.

Ministerstvo sa bráni

Ministerstvo vnútra argumentuje, že radar nebol v podmienkach verejnej súťaže uvedený, nakoľko nemá podpísanú rámcovú zmluvu na nákup zabudovaných meračov rýchlosti. „Túto výbavu môžeme nakupovať len ako zabudovanú súčasť vozidiel na základe rámcových zmlúv na nákup vozidiel,“ píše sa vo vyhlásení ministerstva.

Okrem minimálnych požiadaviek na výbavu vozidiel dalo ministerstvo uchádzačom možnosť ponúknuť voliteľnú výbavu za príplatok. Podľa vyhlásenia je výber značky radaru výlučne v kompetencii dodávateľa policajných áut. V podmienkach nefiguroval zabudovaný radar a už vôbec nie s konkrétnymi parametrami, ktoré by spĺňal len jeden dodávateľ, tvrdí ministerstvo.

Toľko k oficiálnej verzii. Tá však nastoľuje celý rad otázok. „Nechceli sme stanoviť presné voliteľné príslušenstvo, pretože každý uchádzač ponúka iné. Ak by sme zverejnili aj presné voliteľné príslušenstvo a voliteľnú výbavu, o aké máme záujem, zvýhodňovali by sme konkrétneho uchádzača,“ tvrdí ministerstvo. Naozaj?

Štát a jeho inštitúcie ako subjekty, ktoré disponujú peniazmi svojich občanov, majú povinnosť stanoviť vyhovujúce podmienky súťaže a je na uchádzačovi, aby sa im prispôsobil. Keďže výrobcu radaru vyberá dodávateľ áut a jeho cieľom je uspieť, musí nájsť osvedčenú značku, ktorá ponúka najvýhodnejší pomer ceny a kvality. A ministerstvo je potom povinné vybrať dodávateľa s najlepšou cenou.

Lipšic pripustil chybu

Vzhľadom na rozruch, ktorý spôsobili informácie o drahých radaroch, minister vnútra Daniel Lipšic pozastavil dodávku všetkých 22 radarových vozidiel a nariadil preskúmanie predmetných verejných súťaží. Napriek tomu, že vyšetrovanie sa ešte neskončilo, minister pripustil, že pri súťaži mohla nastať chyba.

„Nechcem predbiehať závery inšpekcie, ale mne sa zdalo, že napriek dobrému úmyslu bol ten tender sčasti urobený zle,“ povedal pre TASR. Podľa jeho slov je nákup vozidiel bez radarov v poriadku, nakoľko mali najnižšiu možnú cenu. „Nevidím problém urobiť tender na autá spolu s radarmi, nech ponúkne každý auto s radarom za čo najnižšiu cenu,“ tvrdí minister.

Radar v prednej maske policajného auta je nepríjemným spoločníkom. A drahým tiež. Snímka: Soňa Zverková

Od buka do buka?

Ministerstvo vnútra vlani podpísalo zmluvy na nákup celkovo 22 radarových vozidiel Škoda Fabia 1.2 TSI 63 KW s radarom Multaradar CD. Cena tohto zariadenia je 44 544 eur plus 3 000 eur za montáž. Cena celého vozidla vyšla na 58 992,15 eur. Autor pôvodného článku z portálu www.autoforum.cz píše, že Multaradar CD je predražený. MV SR označuje toto tvrdenie za nepravdivé a bráni sa porovnaním s cenou konkurenčnej značky Ramer 10C. Podľa jeho vyhlásenia spoločnosť ZŤS Elektronika SKS, ktorá zapožičala polícii tieto radary, vyčíslila ich cenu na 45 600 eur za kus.

Z tohto hľadiska mohla zverejnená cena konkurenčného radaru uviesť do omylu firmu NetPoint, ktorá u nás zastupuje výrobcu zariadenia Multaradar CD, nemecký Jenoptik Robot GmbH. Podľa vyhlásenia NetPoint je cena jej zariadenia, uvedená v kúpnej zmluve, o vyše tisíc eur nižšia než cena Rameru. Základom každého podnikania je vytvárať zisk a ak firma má šancu vyhrať súťaž so zľavou 1 000 eur, nie je logické ani správne očakávať, že zrazí cenu o 10 000 eur. V tomto prípade teda nejde o firmu, ale o prinajmenšom diskutabilné pravidlá verejných súťaží.

Spoločnosť ďalej argumentuje, že zariadenia tohto výrobcu používa aj nemecká polícia, ktorá zakúpila až 200 radarov a napriek tomu zaplatila za kus 40 000 eur bez DPH. Podľa nás však tento argument neobstojí. To, že nemecká polícia nakupuje draho, neznamená, že to musíme urobiť aj my.

Odkiaľ teda pochádza údaj o cene Rameru? Určitú predstavu poskytuje susedné Česko. Tamojšia polícia v auguste minulého roku kúpila 20 vozidiel VW Passat 3.6 FSI V6 220 kW vo verzii sedan s radarom Ramer 10C v prepočte za 61 180,12 s DPH (podľa kurzu NBS z 19. 8. 2011) a verziu kombi za 61 801,18 eur s DPH. Keby teda cena 45 600 eur za radar platila, česká polícia by jeden výkonný sedan Passat kúpila zhruba za 15 600 eur. Dobrá kúpa, keď vezmeme do úvahy, že cenníková cena Passatu s vyššie uvedeným motorom je u susedov v prepočte 39 300 eur s DPH (kurz z 19. 8. 2011).

Výkonný riaditeľ spoločnosti ZŤS Elektronika Marián Brúsil vysvetľuje, že cena, s ktorou MV SR operuje, bola nezáväzná, nakoľko išlo o zapožičanie zariadenia a nie o jeho kúpu. „Vzhľadom na to, že doteraz nebola vyhlásená verejná súťaž na dodávku radarov, nemôžem uviesť našu konkrétnu cenu, ale pri danej konfigurácii by cena nášho zariadenia Ramer 10C pre nosič Škoda Fabia 1.2 TSI 63kW bola o viac ako 20 % nižšia než cena Multaradar CD,“ hovorí Brúsil. Túto informáciu nám potvrdil aj výrobca Ramet Kunovice, podľa ktorého sa ceny Rameru 10C pohybujú v rozpätí 20 000 až 30 000 eur v závislosti od špecifikácií požadovaných konkrétnym zákazníkom. Po zohľadnení týchto informácií vyzerá kúpna cena českých radarových Passatov oveľa reálnejšie.

TIP: Prečítajte si zmluvu na nákup českých policajných Passatov

Odolnosť proti anti-radaru neobstojí

Ako jeden z argumentov pre kúpu drahšieho radaru uvádza ministerstvo aj odolnosť merača rýchlosti proti anti-radarom. Podľa nás to však neobstojí. Po prvé preto, že používanie takéhoto zariadenia je protizákonné a vinník zaplatí pokutu 150 eur. Dokonca aj prípad, že sa zariadenie nepoužíva, ale jeho umiestnenie umožňuje použitie, vyjde vodiča na 100 eur.

Po druhé, obidva typy radarov majú svoje výhody a nevýhody, ale ich technické parametre musia zodpovedať požiadavkám európskej legislatívy a príslušných noriem. Všetky nami oslovené spoločnosti zdôrazňujú, že ceny policajných radarov nezávisia od ceny vozidla, nakoľko ide o náročné technológie a programové vybavenie.

S tým môžeme súhlasiť. Veď aj počítače s najnovšími technológiami sú spočiatku veľmi drahé. Je tu však podstatný rozdiel. Kým výrobcovia počítačov predávajú ročne milióny kusov, do ktorých môžu premietnuť náklady na vývoj technológií, predaj radarov sa pohybuje v rádoch stoviek či tisícov kusov a ide zväčša o výrobu na objednávku.

Hospodárenie či šafárenie?

Polícia zadala požiadavku na radarové vozidlá, ministerstvo vypísalo súťaž. Rozdiel v cene oboch radarov je zhruba 10 000 až 15 000 eur a sme presvedčení, že viacerí dodávatelia vozidiel by s vhodným radarom dokázali za vysúťaženú cenu auta takmer 60 000 eur ponúknuť výkonnejšie a väčšie modely. A čo keby sme radšej šetrili?

Ak dokáže vyhrať ponuka s drahším radarom, nech je auto akokoľvek lacné, niečo nebude v poriadku. Verejné súťaže by mali motivovať firmy k hľadaniu subdodávateľov, ktorí ponúknu najvýhodnejšiu cenu a zvýšia ich šance na úspech. Tento princíp zlyhal, čo oprávnene vyvoláva pochybnosti o pravidlách verejných súťaží. Celý systém navodzuje dojem, že ministerstvo môže s pokojným svedomím vyhlásiť súťaž trebárs na dodávku toaletných papierov a s nimi kúpiť aj zopár pištolí či samopalov. To, že jeden kotúč papiera vyjde napríklad na niekoľko stoviek eur, už nikoho nezaujíma, veď pravidlá boli dodržané.

Nepovažujeme ministerstvo vnútra za jedinú čiernu ovcu, skôr by nás prekvapilo, keby sa v celom stáde vôbec nejaká biela našla. Ak sa na dvoch zmluvách dá ušetriť 200 000 až 300 000 eur, koľko peňazí sa doslova vyhádzalo do kanálu takýmto spôsobom?