Lákadlá spoza opony: Aké autá sa k nám dovážali za socializmu?

Automobily zo zahraničnej produkcie si majitelia v Československu chránili ako oko v hlave. Vedeli, že často si s nimi musia vystačiť aj niekoľko desaťročí. Niektoré staršie exempláre z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov boli v dennej prevádzke ešte aj po revolúcii. Neskôr ich z ciest vytlačili nové moderné vozidlá či dovezené jazdenky zo západu.

TIP: Naposledy sme sa venovali domácej produkcii z obdobia pred rokom 1989. Čítajte viac: Legendárne autá socializmu: Na čom sme jazdili pred rokom 1989?

Smer západ

Okrem Škody sa dali v Mototechne kúpiť aj zahraničné automobily a dokonca ani nemuseli pochádzať z východného bloku. Podľa informatívneho cenníka platného pre roky 1977 a 1978, kedy bola priemerná mzda 2 412 respektíve 2 483 Kčs, stál napríklad Austin Allegro 102 000 Kčs, Renault 5 TL 96 000 Kčs. Úplným vrcholom bola domáca a nedostupná Tatra 613 za 284 000 Kčs. Druhým najdrahším medzi osobnými automobilmi bol Saab 99 za 132 000 Kčs (4 dv.) a 125 000 Kčs (2 dv.). Zo západnej produkcie patril bronz vozidlu Simca 1307 s cenou 115 000 Kčs (príplatok za metalízu 1000 Kčs).

Austin Allegro, Renault 5, Saab 99

Značky Simca, Austin a bohužiaľ už aj Saab patria do histórie, preto je nemožné porovnať ich dostupnosť vtedy a teraz. Renault však stále vyrába a nepriamym potomkom Renaultu 5 TL je dnešné Clio. V roku 1978 mala päťka hodnotu takmer 39 priemerných hrubých miezd v ČSSR. Dnes trojdverové Clio začína cenníkovou cenou 8 190 eur, čo je ekvivalent viac než desiatich priemerných hrubých výplat na Slovensku.

Ten istý cenník prezrádza, že základná Škoda 105 S stála v tom čase 56 000 Kčs a najdrahšou Škodou svojej doby bola Erka (110R) za 66 800 Kčs. Spodok cenníka patril Trabantu s cenou 36 500 Kčs, poľskému Fiatu 126 P (maluch) za 42 000 Kčs. Najlacnejšie nové auto ste si mohli teda kúpiť (ak ste sa k nemu dostali) za takmer 15 priemerných výplat. Dnes sa 15 výplat rovná sume 11 790 eur, za čo si možno zadovážiť takmer dve Dacie Sandero, alebo auto nižšej strednej triedy.

Pozn.: Porovnanie platov v minulosti a súčasnosti je iba čisto informatívne a má iba orientačný charakter. Článok si nekladie za cieľ detailne skúmať rozdiely v životnej úrovni, vývoji trhov a ďalších spoločenských aspektoch rozdielnych období.

Východný vietor

V Československu sa však častejšie ako autá západnej produkcie vyskytovali zahraničné vozidlá z produkcie spriatelených krajín východného bloku. Takto sa k nám dostávali napríklad nezničiteľné „Leninove sane“, vlastným menom Moskvič, či sovietska Amerika Volga vo viacerých generáciách. Najlacnejší Moskovčan 2138 stál v roku 1978 skoro päťdesiat tisíc korún, Volga GAZ 24 stála 105 tisíc. Do sovietskej enklávy na našich cestách sa tesne pred pádom totality pridala napríklad aj malá Tavria.

Volga bola počas totality znakom postavenia, po revolúcii upadla do nemilosti

Po našich cestách sa preháňali aj autá, ktoré pôvodne vznikli v kapitalistických krajinách, no v licencii sa neskôr rodili na našej strane Železnej opony. Patrí medzi ne aj obľúbené Žiguli resp. Lada (pôvodne Fiat 124), poľský Fiat 125p, Fiat 126p, Zastava (pôvodne Fiat 128), či Dacia 1300 (Renault 12).

Rumun s francúzskymi koreňmi, Dacia 1300, bola na svoju dobu moderným vozidlom s pohonom predných kolies

Nesmieme zabúdať na východonemeckých protagonistov s dvojtaktnými motormi, ktorí boli obľúbení pre svoj relatívne vysoký výkon vzhľadom na objem motora. Reč je o pohodlnom Wartburgu 353 (predchodca 311) s litrovým trojvalcom (dnes obľúbená koncepcia) a bakelitový Trabant 601 s malým dvojvalcom s objemom 0,6 litra.

Nekúpiš bony?

V Československu sa dali automobily kupovať aj cez sieť predajní Tuzex (tuzemský export), kde sa však platilo tuzexovými kupónmi – bonmi. Oficiálne sa bony dali kúpiť iba za valuty a to v nevýhodnom kurze. Kto nemal prístup k valutám, musel si pod rukou kúpiť bony za koruny.

TIP: Desať nezabudnuteľných socialistických automobilov

Cez Tuzex sa do obehu v Československu dostávali veľmi zaujímavé kúsky. Záujemca však musel disponovať dostatočnou zásobou bonov. V roku 1971 sa napríklad dal kúpiť Citroën GS za 16 900 TK. Ak si to vynásobíme piatimi Kčs za bon, dostaneme sa na sumu 84 500 Kčs pri priemernej mesačnej mzde 1 980 Kčs. Žigulák, v tom čase novinka, stál 65 000 Kčs.

Citroën GS mal na svoju dobu neuveriteľne moderné tvary

Ceny Fiatov v Tuzexe sa v roku 1972 pohybovali od 7 000 bonov za model 500 po 13 950 bonov za Fiat 128. K dispozícii bol napríklad aj Saab 99 za 24 200 bonov, či Chrysler 180 za 20 500 bonov. Tieto autá patrili v tom čase medzi to najluxusnejšie, čo jazdilo po našich cestách. Zopár kúskov sa zachovalo dodnes. Exotika ako Honda Civic stála v roku 1975 18 000 bonov.

Automobily, ktoré sa dali kúpiť v Tuzexe koncom osemdesiatych rokov sú ešte aj dnes bežnou súčasťou trhu ojazdených vozidiel. V roku 1987 stál Fiat Uno 33 500 bonov, Peugeot 309 56 000 bonov, Renault 21 TL 53 300 bonov a Volvo 360 GL 63 800 bonov. Dnes sa takéto autá predávajú za niekoľko sto eur. Pre porovnanie: v rovnakom roku začínala tuzexová škoda 105 L na sume 11 445 bonov, najdrahšia 130 Rapid stála 17 465 bonov.

Fiat Uno, Peugeot 309, Renault 21

V cenníku z roku 1989 evidujeme Fiat Uno za 26 000 bonov a Ford Escort (3 dv.) za rovnakú sumu. V Mototechne stáli v tom istom roku 113 000 a 125 000 Kčs. Priemerná hrubá mzda bola v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs.

Včera a dnes

Za minulého režimu teda bol v Československu celkom pestrý výber nových automobilov. Otázna však bola ich dostupnosť. V Mototechne sa čakalo v dlhých poradovníkoch aj niekoľko rokov, Tuzex vyžadoval drahé bony. A výber farby? Zabudnite. Na tieto peripetie si dnes pri kúpe nového auta takmer nikto nespomenie.

Pozn: Cesty Československa brázdili aj mnohé iné automobily zahraničnej produkcie. Podeľte sa o vaše spomienky v diskusii.

Pokračovanie článku nižšie