Parkovanie v Bratislave: Domáci vo výhode
Záchytné parkoviská, expresné linky, vyhradené autobusové pruhy, zvýhodnenie naplnených áut - to sú hlavné návrhy na zmenu parkovania v hlavnom meste.
Bratislava mení stratégiu v oblasti statickej dopravy. Definitívny návrh v súčasnosti vypracúva komisia primátora, ktorej členmi sú poslanci, starostovia vybraných mestských častí a odborníci. Mestské zastupiteľstvo sa ním bude zaoberať v septembri.
Zmeny budú postupné
Bratislavský primátor Milan Ftáčnik na stredňajšom brífingu predstavil základnú filozofiu novej politiky, ktorá sa neodmysliteľne spája aj s riešeniami v oblasti dynamickej dopravy. Primátor uznáva, že zmeniť postoj Bratislavčanov nebude jednoduché, ale podľa jeho slov odkladanie riešenia súčasnej situácie by bolo tou najhoršou alternatívou.
|
Využívanie vozidiel v Bratislave
|
|
|
Vybavovanie osobných záležitostí
|
86,9 %
|
|
Návštevy príbuzných a známych
|
83,3 %
|
|
Nákupy
|
78,3 %
|
|
Doprava do práce/školy
|
68,3 %
|
|
Pracovné/podnikateľské aktivity
|
37,8 %
|
|
Doprava detí do školy/škôlky/jaslí
|
31,1 %
|
|
Doprava partnera do práce/školy
|
30,3 %
|
|
Zdroj: MVK
|
|
Podľa Ftáčnika rozhodne mesto nebude riešiť parkovaciu politiku systémom tzv. veľkého tresku. Inými slovami, pravidlá síce budú jednotné pre celú Bratislavu, budú sa však zavádzať postupne od 1. apríla 2013. Hlavná myšlienka zostáva nezmenená: mesto podporí parkovanie rezidentov, čiže obyvateľov s trvalým pobytom v Bratislave. Základom sa stane spoplatnenie parkovania a vytvorenie rezidenčných parkovacích zón.
Bez MHD to nepôjde
Vyriešiť samotné parkovanie pochopiteľne nestačí, budú potrebné ďalšie opatrenia, najmä alternatívne druhy dopravy. Mesto sa zameria najmä na električkovú dopravu, v rámci ktorej chce zrýchliť a zlepšiť kvalitu prepravy na vybraných radiálach.
Ďalšou alternatívou sú autobusy. Okrem expresných liniek chce mesto na cestách s dvomi a viac pruhmi v jednom smere jazdy vytvárať vyhradené jazdné pruhy. Magistrát vytipoval 13 úsekov na cestách I. a II. triedy, v prvej etape by to mala byť Gagarinova a vnútorný mestský okruh ohraničený ulicami Šancova, Štefánikova a Karadžičova.

Ilustračná snímka. Zdroj: www.verejna-doprava.eu
Vyhradené pruhy zrýchlia prejazd autobusov a trolejbusov aj v časoch dopravnej špičky. Podľa údajov magistrátu kým v súčasnosti prejde autobus takýmto úsekom za 45 minút, vytvorením vyhradeného pruhu sa cestujúci dostanú do centra za 15 až 20 minút.
Vzhľadom na nízku vyťaženosť osobných áut magistrát uvažuje aj o možnosti, že tieto pruhy uvoľní taxíkom a vozidlám, v ktorom sa nachádzajú najmenej tri osoby. Milan Ftáčnik uviedol, že mesto medzičasom dostalo niekoľko ponúk na aplikácie, ktoré umožnia záujemcom zostaviť posádku aj z neznámych ľudí.
Ďalším opatrením, ktoré je pre zlepšenie dopravnej situácie v Bratislave nevyhnutné, je výstavba záchytných parkovísk. Podľa primátora má mesto vytipovaných niekoľko lokalít, napríklad, Zlaté piesky, Ružinovský cintorín či petržalský Carrefoure.
Bratislavčania súhlasia so zmenami
Magistrát v apríli spustil verejnú diskusiu o parkovacej politike, z ktorej získal viac ako 3 500 podnetov a návrhov. Okrem toho poveril agentúru MVK prieskumom verejnej mienky, na ktorom sa zúčastnilo 1 168 Bratislavčanov vo veku nad 18 rokov.
Z prieskumu vyplynulo, že väčšina Bratislavčanov považuje situáciu v hlavnom meste za kritickú, ktorá si vyžaduje nový systém parkovania. Vyše 80 percent respondentov súhlasí so zvýhodnením rezidentov pri parkovaní.

Ilustračná snímka. Foto: Soňa Zverková
Dôvodom sú skúsenosti s parkovaním v mieste bydliska. Hoci cez deň viac ako tretina Bratislavčanov označila situáciu za dobrú, približne rovnaký počet zvolil úplne opačný výraz: zlá alebo katastrofálna. Na otázku parkovania vo večerných hodinách sa pomer obrátil. Len niečo vyše pätiny ľudí považuje situáciu za dobrú, viac ako polovica respondentov ju označila za zlú a katastrofálnu.
|
Situácia s parkovaním v mieste bydliska
|
||||
|
|
Bezproblémová
alebo dobrá |
Občas
problematická |
Zlá, ale nie
kritická |
Katastrofálna
|
|
Bratislava I
|
||||
|
cez deň
|
23,9 %
|
19,7 %
|
23,9 %
|
32,4 %
|
|
večer
|
19,7 %
|
21,1 %
|
32,4 %
|
26,8 %
|
|
Bratislava II
|
||||
|
cez deň
|
32,2 %
|
16,8 %
|
21,5 %
|
29,5 %
|
|
večer
|
20,1 %
|
26,2 %
|
22,8 %
|
30,9 %
|
|
Bratislava III
|
||||
|
cez deň
|
68,0 %
|
24,0 %
|
3,0 %
|
5,0 %
|
|
večer
|
54,0 %
|
27,0 %
|
8,0 %
|
11,0 %
|
|
Bratislava IV
|
||||
|
cez deň
|
48,5 %
|
34,6 %
|
9,2 %
|
7,7 %
|
|
večer
|
36,2 %
|
20,0 %
|
21,5 %
|
22,3 %
|
|
Bratislava V
|
||||
|
cez deň
|
24,2 %
|
40,5 %
|
26,8 %
|
8,4 %
|
|
večer
|
9,5 %
|
5,3 %
|
33,7 %
|
51,6 %
|
|
Celá vzorka
|
||||
|
cez deň
|
37,8 %
|
28,9 %
|
18,0 %
|
15,3 %
|
|
večer
|
25,5 %
|
18,3 %
|
24,5 %
|
31,7 %
|
|
Zdroj: MVK
|
||||
AutoMoto.sk komentuje
Je jasné, že dopravnú situáciu v hlavnom meste nebude možné vyriešiť zo dňa, nakoľko každé opatrenie sa musí naviazať s iným. Vytlačiť návštevníkov z parkovacích miest v širšom centre bude možné len vybudovaním záchytných parkovísk a posilnením verejnej dopravy.
Chceme zmierniť zahltenie ciest? Musíme posilniť a hlavne zlepšiť kvalitu MHD. Nejeden Bratislavčan sadne v lete do auta len preto, aby sa v prehriatom autobuse nemusel piecť vo vlastnej šťave. V zime zas radšej obetuje pár grajciarov na benzín, aby nemusel drkotať zubami na zastávke. A to je len zlomok otázok, ktoré musí magistrát vyriešiť.
Najdôležitejšie však bude presvedčiť Bratislavčanov, aby do auta nesadli a zvolili MHD. Zvyk je železná košeľa a postoje sa menia ťažko. Sme však presvedčení, že ak magistrát ponúkne kvalitnú a hlavne dôstojnú alternatívu, obyvatelia mesta napokon presedlajú na verejnú dopravu. V opačnom prípade sa kolobežka a „pešibus” už čoskoro stanú najrýchlejším spôsobom presunu.
Kríženec autobusu, vlaku a tunelu
Zo zápchami, proti ktorým sú tie bratislavské prechádzkou rajskou záhradou, sa potýka aj jedno z najľudnatejších metropol sveta – Peking. Čínski inžinieri prišli so šikovným nápadom: skrížili autobus, vlak a tunel.
„Tunelbus” je vysoký viac ako štyri metre, dokáže prepraviť 1 200 až 1 400 cestujúcich rýchlosťou až 60 km/h. Poháňa ho elektrická a solárna energia a nepotrebuje depo, keďže môže zostať stáť na ľubovoľnej zastávke a nikomu nebude prekážať. Rozhodne je lacnejší než metro. Výroba jedného kusu a výstavba 40-kilometrovej trate stoja asi šesť miliónov eur, čo je len desatina hodnoty porovnateľného metra.
Pokračovanie článku nižšie



Twitter
















