Vyššia rýchlosť šetrí čas. Naozaj?

Najčastejším mýtom medzi vodičmi je prekročenie rýchlosti o „zanedbateľnú” hodnotu. Väčšina z nás akosi automaticky jazdí v obciach šesťdesiatkou namiesto povolených 50 km/h, pretože policajti zväčša toto prekročenie akceptujú.

Vyhovárame sa na chybu tachometra a argumentujeme, že odchýlka býva 3 až 5 km/h oproti skutočnej rýchlosti. Rovnaký argument hovorí aj o vyššej rýchlosti na diaľnici s tým, že na dlhej trase je úspora času veľká. Je to naozaj tak?

Realita či psychológia?

Sklameme vás. Vyššou rýchlosťou v skutočnosti veľa neušetríte. Dokonca ani na dlhých trasách. Ide len o psychologický moment, ktorý nám umožňuje beztrestne porušovať predpisy a upokojovať sa, že sa predsa len do cieľa dostaneme rýchlejšie.

Je to omyl, ktorému občas podliehame všetci. Oveľa viac času vodič ušetrí voľbou vhodnej trasy a času, kedy vyrazí na cestu. Dokazuje to fyzika základnej školy a rovnica vzťahu rýchlosti, času a dráhy. Prepočet je veľmi jednoduchý a môže poslúžiť ako orientácia, nakoľko pochopiteľne do hry vstupujú viaceré faktory, najmä hustota premávky.

Vyššia rýchlosť môže vyjsť pekne draho, ak na ceste stretnete pánov v zelenom s radarom. Snímka: Soňa Zverková

Najviac času, aspoň teoreticky, ušetríte pri nižších rýchlostiach. V hustej mestskej premávke a na cestách, kde sú semafory na každom rohu, sú úspory zanedbateľné. Reálne by ste vedeli ušetriť iba mimo obce, no vodičov, ktorí takto jazdia, je málo. Obyčajne sa zvykne žartovať, že títo vodiči patria medzi najrýchlejších na svete, nakoľko sú vždy v čele kolóny.

Najväčšie prekvapenie určite vyvolajú „diaľničné” rýchlosti a vyvracajú fámu, že vyššia rýchlosť dokáže na dlhej trase ušetriť čas. Omyl. Veľa času nezískate, zato rozdiely v spotrebe medzi 130 km/h a 145 km/h môžu dosiahnuť aj niekoľko litrov na 100 km.

Pokračovanie článku nižšie